Kostýmy k predstaveniu „Osem žien“
PreDivadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove som navrhla a realizovala kostýmy pre predstavenie Osem žien. Realizácia pozostávala od konceptu, návrhov až po samotnú realizáciu, cez výber v divadelných skladoch, nákupy a šitie.
Stále platí, že ženy menej zabíjajú, ale o to viac dokážu k vražde priviesť? Robert Thomas sa preslávil ako majster dramatických zvratov: akonáhle si myslíme, že už máme kľúč k vyriešeniu detektívneho príbehu, tento autor nás presvedčí, že sa mýlime a že vrah je niekto úplne iný. Jeho hru Osem žien je možné vnímať vo viacerých rovinách: aj ako napínavý detektívny príbeh, aj ako skvelú mozaiku ľudských charakterov, ale rovnako tak aj ako hru, v ktorej irónia, humor a groteskné situácie poskytujú divákovi rozmer pobavenia. V každom prípade nová inscenácia hry Roberta Thomasa Osem žien v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča sa javí ako titul, ktorý si nárokuje osloviť ako diváka, ktorý túži sledovať zaujímavé ľudské charaktery, tak aj tú vrstvu obecenstva, ktorá uprednostňuje komediálne ladené príbehy. Sedem vynikajúcich herečiek tohto divadla (a jedna žena v utajení) sú zárukou, že tieto predsavzatia, ktoré si dalo DAD, sú na najlepšej ceste spojiť detektívne napätie s komediálnym uvoľnením, ktoré by malo vyústiť do vytúženej divadelnej katarzie.
Postavy sú oblečené v dobových kostýmoch ( 90. roky 20.st.) v základnej sivej farbe, ktorá symbolizuje šeď ich životov. Tienidlá z lám a lustrov odkazujú na firmu vyrábajúcu lustre a zamestnávajúcu veľkú časť populácie v danom období a regióne okolo Medzilaboriec.
Lustre – tienidlá symbolizujú jednotlivé postavy. Gaby (domáca pani, podnikateľova žena) má tienidlá ako výložky, Augustína (sestra Gaby, večne bažiaca po majetku) má šperky z krištáľového lustru, symbolizujúce jej mamón. Babička má tienidlo ako fialovú trvalú v kombinácii s klbkom na pletenie. Petra (podnikateľova sestra z mesta) má na hlave klobúk ako mestská pani. Lujza (opatrovateľka, slúžka) tienidlo ako zásteru. Katka (dcéra Gaby) prichádza ako mladá hipisáčka s tienidlom ako parochňou. Zuzka (druhá dcéra Gaby) so svetielkami vo vlasoch.
Počas predstavenia sa postavy zbavujú svojich atribútov a na konci ostávajú len sivé ako všetka špina, ktorú na seba vytiahli.
Autor predlohy
na motívy Agathy Christie a Roberta Thomasa
Réžia
Michal Babiak a.h.
Asistent réžie
Vladimíra Štefániková
Hrajú
Vladimíra Štefániková, GABY – matka, Marcelova manželka
Zdenka Kvasková, ZUZKA – jej staršia dcéra
Zuzana Kovalčíková, Iveta Fedorová, KATKA – jej mladšia dcéra
Svetlana Škovranová a.h., BABIČKA – vidiečanka, na invalidnom vozíku
Ľudmila Lukačiková, AUGUSTÍNA – Gabina sestra, zatrpknutá stará dievka
Jaroslava Sisáková, LUJZA – nová opatrovateľka
Daniela Libezňuk, PETRA – Marcelova sestra
Scéna
Michal Babiak a.h.
Kostýmy
Jana Kadaňková a.h.
Hudba
Martin Husovský a.h.
Pohybová spolupráca
Peter Džubera a.h.
Preklad
Valerij Kupka
Zvuk
Milada Tuptová
Svetlá
Richard Tanislo, Matej Polák
Stavba scény
Štefan Hanuščin, Jozef Novák, Nikita Hudák
Rekvizity
Jozef Novák
Garderóba a účesy
Silvia Novotná, Katarína Lešková
Autor fotografií
Branislav Štefánik